Rozhovor s architektkou - Mgr. arch. Norou VRANOVOU

Je radová zástavba pre architekta výzvou? Resp. je „radovka“ atraktívny projekt pre architekta? Alebo skôr obávaný, a prečo?


Mohlo by sa zdať, že radovka je v podstate ľahký projekt – je to predsa len nekonečné opakovanie toho istého domu. V skutočnosti je však opak pravdou. Radovka je pre architekta výzvou minimálne z dvoch dôvodov. Prvým je limitovaná šírka pozemku s možnosťou otvárania sa len do dvoch strán. V radovom dome musí architekt viac ako kdekoľvek inde poskladať priestory tak, aby všetko do seba zapadalo. Druhým dôvodom je práve zdanlivá výhoda opakovateľnosti. Dobrá radovka by mala mať určitú možnosť variability. Nie len preto, aby nebola nudná a monotónna, ale hlavne preto, že každý jej obyvateľ je individualita s jedinečnými požiadavkami a spôsobom života. A túto jedinečnosť je potrebné vyjadriť v rámci unifikovaného pozemku nie príliš rôznorodými výrazovými prostriedkami.


Ako si predstavuješ život vo Floriánke o desať rokov?


Nemám presnú víziu, skôr sú to len také pocity a dojmy, ktoré vychádzajú z môjho názoru, pre koho je projekt Floriánka určený. Predstavujem si ju ako fungujúcu, živú ale pokojnú (už) mestskú štvrť pre ľudí s mierne alternatívnym spôsobom života. Rodiny s deťmi, či staršie páry, ľudia, ktorí občas pracujú z domu alebo využívajú dobré dopravné napojenie smerom na Patrónku a Devínsku. Domov pre ľudí, ktorí chcú bez obáv poslať deti samé ráno do školy, ísť na nákup na bicykli, stráviť pracovný deň na verande s notebookom a večer zájsť pešo na pivo so susedom.


Sú veci, ktoré ľudia pri výbere domu prehliadajú, podceňujú, alebo ich zabúdajú zohľadniť?


Myslím si, že ľudia často vnímajú svoj domov ako priestor ohraničený jeho obvodovými múrmi, v tom lepšom prípade záhradným plotom. Ale miesto, kde žijeme je definované aj jeho okolím, susedskými vzťahmi, verejným priestorom cez ktorý každodenne chodíme, či časom, ktorý strávime v doprave. V konečnom dôsledku to, čo najviac ovplyvňuje naše životy nie je plocha pozemku, či počet izieb, ale práve lokalita, v ktorej bývame.


Aký projekt je pre teba úspešný? Kedy si skutočne spokojná so svojou prácou?


Častokrát sa úspech projektu meria architektonickými oceneniami a počtom publikácií v odborných časopisoch. Ocenenie zo strany kolegov iste poteší, ale za skutočne úspešný projekt považujem ten, s ktorým sú spokojní jeho užívatelia. Lebo to je zmyslom architektúry – vytvoriť dobré miesto pre život, prácu, relax... Nie len dobré univerzálne, ale to najlepšie pre každého zvlášť.


V čom podľa teba tkvie častý skepticizmus ľudí voči novo plánovaným projektom?


Nové projekty často vyrastajú na zelenej lúke. Bez histórie, bez vzťahov k okoliu, bez potrebnej vybavenosti (česť výnimkám). Predstava, že prvé roky života vo vysnívanom novom dome strávim vlastne na stavenisku asi nie je lákavá pre nikoho. Nová výstavba v srdci historickej obce tieto problémy do značnej miery eliminuje.


Čo je najväčšou zodpovednosťou architekta pri tvorbe návrhu nového objektu do prostredia?


Tých zodpovedností architekta pri jeho práci je naozaj mnoho. To, pred čím mám ja najväčší rešpekt je, že každá nová realizácia ovplyvní vzhľad a fungovanie prostredia, v ktorom sa nachádza na dlhé desaťročia. Škaredé šaty vyhodíte, nevyhovujúce auto predáte, ale dom tam bude stáť všetkým na očiach a zaberať miesto. Preto je dôležité aby bol v harmónii s okolím, neobmedzoval jestvujúce vzťahy, naopak vytváral nové, aby dokázal reagovať v čase na meniace sa potreby jeho užívateľov aj spoločnosti.


Aký je tvoj pohľad na tradičnú architektúru? Vieme z nej ešte čerpať pri súčasnej výstavbe?


Z tradičnej architektúry sa stále máme čo učiť. Nemám na mysli vytváranie kópií, či doslovné citovanie stavebných postupov. Tradičná architektúra podstatne citlivejšie ako tá dnešná reagovala na svoje prostredie – terén, klimatické vplyvy, prirodzený urbanizmus sídiel. Obmedzené technologické možnosti kompenzovala zdravým rozumom a využívaním prírodných podmienok vo svoj prospech. Kombinácia historickej skúsenosti a súčasných technológií dáva veľkú šancu na vznik dobrej architektúry.


Ktorý dom vo Floriánke by si si vybrala na bývanie ty? Prečo pravé ten?


Výber domu by mal vždy odzrkadľovať životnú situáciu majiteľa. Žijem s manželom, mám dve deti v tínedžerskom veku, často pracujem z domu. Chcem si pestovať svoje bylinky a rajčiny, deti potrebujú priestor pre zvieratko, manžel má rád posedenia na terase, nikomu z nás sa však o veľkú záhradu nechce starať. Používame dve autá, ale nechcem svojim deťom robiť taxikára. Vychádza mi z toho lokalita v blízkosti mesta dostupná MHD s potrebnou vybavenosťou v pešej vzdialenosti. Dom by mal mať tri spálne, aspoň dve kúpeľne, pracovňu (ktorá sa dá príležitostne využiť ako hosťovská izba), dostatočne veľký obytný priestor, kuchyňu prepojenú so záhradou. Pozemok skôr menší, ale určite by mal mať pobytovú terasu a miesto pre parkovanie. Takže podčiarknuté a sčítané – rovný dom A0 s pracovňou a obytným priestorom na prízemí, tri spálne na poschodí, situovaný na niektorom z menších pozemkov sektoru C.